B#1

Zobudil som sa do zmrznutej, zimnej, zatuchnutej ranajšej izby v ktorej som spal. Z kuchyne sa ozývali nadávky, akoby sa niekomu zaškripol prst do konzervy na ktorú mal práve chuť. Nadávky ustali a ja som už len počul tresnúť dverami, až sa museli všetci nebožtíci (rozumej dôchodcovia, pozn. autora) z bytu v posteli prevracať. Očúchal som si svoje zvlhnuté oči, veď som ich nepoužíval už osem hodín, a poobzeral sa okolo seba. Všetko bolo po starom, ako vždy tam bolo pusto a smutne. Ako každé ráno. Do kúpelne som sa samozrejme nedostal, keďže ju okupoval niekt iný. Nemal som chuť zistovať kto to bol a tak som sa pobral obliecť sa do svojho bežného pracovného úboru v ktorom vykonávam svoju každodennú pracovnú činnosť. Z huby mi samozrejme páchlo ako stádu divých pakoní, ale nevadí, aspoň kvôli niečomu si ma ľudia všimnú. Vyletel som z dverí bytu a zavrel som ich s jemnosťou chirurga. Opak bol ale moj vzostup z výšin tretieho poschodia. Ten rachot narážania mojej podrážky na schody bol taký impresívny, že otrasy zaznamenala aj pobočka ÚSČ (Ústav Seizmologickej Činnosti) v Bratislave. Vyšiel som z bytovky a narazil som do nepreniknuteľnej steny mrazu, ktorá ma ovalila. Akonáhle moja teplá bunda nabrala mrazivé kúsky (nie ovocia) ľadu, pohyb po tejto zamrznutej krajine bol lepší. Vlastne to ani nebol pohyb, všetci sa len šmýkali a ...

Ťažké dni, časť 2

Poznáte ten pocit, ráno sa zobudíte, len tak pozeráte do blba a premýšľate, ako to že už vás netrápia veci, ktoré vás trápili pred spaním. Lenže to je len taký chvíľkový pocit, mozog ešte nenabehol na pracovnú hladinu, nepripojili sa pamäťové miesta v ktorých sú tieto myšlienky a spomienky uložené.
Zobudil som sa okolo piatej nadránom. Dogy ešte spal, hrudník sa mu kľudne dvíhal, ako plynule dýchal. Závidel som mu že sa ešte nezobudil a mohol tak ešte naberať energiu. Dogyho som našiel na jednom starom šrotovisku, bol chytený do pasce, ktorú tu predpokladám nastražil nejaký hladný človek. Skuvíňal až ho bolo počuť na pol míle ďaleko. Spočiatku som ho chcel nechať tak, nevystavovať sa nebezpečenstvu, ale zľutoval som sa a išiel ho vyslobodiť z utrpenia. Nakoniec som dobre urobil, veď spoločník sa mi v tejto nehostinnej krajine predsa zíde. Teraz tu ležal a spal pokojným spánkom šteňaťa.
Prespali sme v jednej opustenej pivnici neďaleko jedného domčeka na farme. Bolo tu pár plechoviek so zaváranými broskyňami. Dve sme zjedli na večeru, Dogymu veľmi takýto druh jedla nesedí, veď je to vlk, ale naštastie pochopil, že ak chce prežiť tak mu to zatiaľ musí stačiť. Vždy ho chlácholím že raz nájdeme aj nejaké to mäso. Pobral som sedem týchto plechoviek a odložil ich do vaku. Nevzal som ich všetky, aby ma tá záťaž nebrzdila. Vonku už začalo divné počasie a zháňať prístrešok bolo čoraz náročnejšie. Skoršie sa zotmievalo a ostať v noci nekrytý bolo životu nebezpečné.
Otvoril som dvere pivnice, vonku ma zahalila mliečna hmla, bolo sotva vidno na desať krokov. Vykročil som do chladného rána. V noci trochu nasnežilo, a tam kde sa sneh ešte neroztopil mi pod nohami vŕzgal sneh. Urobil som menšiu obhliadku miesta. Po okolí som nenašiel žiadne stopy a tak som sa pokojne vrátil do pivnice. Dogy sa už prebral, čakal ma a pozeral na mňa svojimi hladnými modrými očami. Otvoril som ďalšie dve konzervy so sladkými broskyňami a nabral mu do misky. Svoju konzervu som vyjedal len rukami, o príbore som si mohol nechať len zdať. Vlk svoju porciu hltavo prehltol, pozrel na mňa či náhodou ešte niečo nemám. Potľapkal som ho po šiji a ospravedlňujúco som pokrčil plecami.
"Neboj bude to dobré, dnes sa pokúsime uloviť nejaké mäsko", povedal som mu, Dogy sklopil uši a tíško zakňučal. Poobzeral som sa po pivnici, či nenájdem niečo užitočné predtým ako to tu opustíme. Našiel som len nejaké náradie, staré noviny, prázdne plechovky. Po zemi boli rozbité fľaše vína. Naštastie jedna fľaška ostala celá a tak som sa potešil aspoň tomuto prísunu antioxidantov v podobe červeného vínka. Na fľaške bol napísaný rok 2010. Bol to dobrý ročník...

Ťažké dni, časť 1

Zasa som mal ten sen. Sen všetkých nás z milióna, ktorí prežili nukleárny dážď. Sen o svojej minulosti, blaženej minulosti. Nikto nevie kto vypustil atómové zbrane prvý. Či to boli Rusi, alebo Američania ? Niečo sa šepkalo, že to začal Irán. Teraz je to už úplne jedno. Neexistujú žiadne národy, žiadny američania, rusi, mexičania, afričania, číňania, japonci,... . Existuje už len ľudstvo. Veľmi pomaly rozrastajúce sa ľudstvo. Atómová katastrofa, tiež známa aj ako armageddon vypukla v roku 2024. Nevie sa presne v ktorý deň, nevie sa v ktorý mesiac. Vie sa len rok. Teraz sa píše rok 2032. Chodiť po vonku sa dá len v niektorých zonách na niektorých kontinentoch. Teda ak sa dá hovoriť o kontinentoch tak ako sme ich poznali v minulosti. Väčšina vôd sa vyparila, neexistujú už moria, oceány už nie sú to čo bývali, a modrú či azúrovú farbu v nich už márne budete hľadať. V ten ďeň žilo na zemi niečo cez 14 miliárd ľudí. Nedá sa povedať či žilo, alebo len prežívalo. Všade panovala panika, niektoré krajiny stratili svoje vlády, panovalo bezvládie. Každý si robil čo chcel. Afrika bola najväčším čiernym veľkoobchodom s ľudmi, zbraňami a drogami. Žiadna z veľmocí sa neodvážila zasiahnuť proti tomuto africkému kontinentu, pretože nemali takú armádu s ktorou by to zvládli. A možno bol armagedon pokusom o vyhladenie tohoto neduhu na zemi.

Volajú ma Jody, som jedným z posledných ľudí na zemi, ktorý sú odolný voči rádioaktivite a môžu chodiť po zemi bez ochranného obleku. Konkrétne je nás niečo cez desaťtisíc. Toto je môj príbeh o tom, ako som prežil vo svete. Vo svete, ktorého sa každý obával. Vo svete, ktorý nevedelo popísať ani množstvo autorov filmov a kníh. Vo svete, kde neexistujú žiadne pravidlá, dokonca ani tie fyzikálne...

Avatar

Po prvom zhliadnutí traileru som hneď vedel že na to musím ísť do kina, aj keď som už hneď vedel ako to asi skončí. Nevadí, aj tak som išiel (bol som už 2x :) a také zimomriavky som nemal hádam z čias Pána Prsteňov. Excelentné vizuálne dielo, svet do ktorého sa ponoríte a už sa z neho nechcete vynoriť do reálneho sveta medzi betónovú džungľu mesta. Po zhliadnutí som pocítil niečo ako chuť dostať sa do toho sveta, presne ako som to robil keď som bol ešte mladý (resp. dieťa :). Režisér James Cameron začal rozmýšľať o tomto filme už v roku 1994, našťastie mu to trvalo tak dlho a v dnešnej evolúcii filmového priemyslu a CG natočil vskutku niečo impozantné k čomu sa budem vracať veľmi rád a určite bude tento film v mojej filmotéke, a určite to bude bluray 3D verzii.

Prečo nemám priateľku ?

Amazing HD Video with great music

"Whale Song" for Modest Mouse from Bent Image Lab on Vimeo.

Stop Motion - LOL

Ashes to ashes, Bitches to riches

Tak a je to tu, už sa ma trochu začína dotýkať hospodárska recesia. Trochu preto, lebo som prišiel o môj vedľajší džob vedľa od susedov (myslím tých cezhraničných). Ale nevadí, aspoň ma utešili tričkom a šiltovkou (tzv. opili ma rožkom). Recesia sa nedeje iba vo finančných a výrobných kruhoch, ale aj tých sociálnych, ale nevadí, príde aj na mráz pes ! Ale všetko dobré je aj na niečo zlé, život ma prefackal, a zistil som že netreba veriť každému. Stále som ale presvedčený, že vo všetkých ľuďoch je nejaké to dobro, ale nech sa mi už neukazujú na oči ľudia ktoré to dobro v sebe stratili. Ešte jedno foto z môjho ďalšieho hi-tech prírastku a na dnes končíme.

A#3

Tým pádom u mňa pohorela na celej čiare ako Johanka z Arku na hranici, ukrajinskej. Hľadiac do zeme, ako bager do hliny, som ťahal čiaru smerom do roboty a odomkol som, keď v tom sa zjavil c4po. Vyžiadal si moju identifikáciu. Roztraseným hlasom som mu povedal svoje meno a na hlavu som mu vtisol svoj odtlačok. Totiž, c4po je nový nadstavbový robot štvrtej generácie na prvej úrovni tretieho poschodia a robí čo ? No predsa otravuje a straší ľudí, ktorý s pokojom v duši chodia ráno do práce v prísne utajenom vedecko trvalo inštitučnom pracovisku. Nezabúdajme ešte na ochranné pásmo P3R44.2beta ktoré je najvyvynutejšie ochranné pásmo ministerstva vonkajška republiky. Ok, máte pravdu nič z toho sa nedialo, to len moje rybie znamenie mi dalo toľko predstavivosti, že si takéto veci predstavujem každým dňom pri vstupe do roboty. Neni žiadny c4po, žiadne overovanie. Iba otočím kľúčom a polka Angeliky vyletí do vzduchu, alebo to bolo Rusko ? Prešiel som na svoje stanovisko, polka kancelárie ma pozdravila, druhá len znudene zodvihla zrak od svojich monitorov, niečo zamrmlali a pustili sa ďalej do svojej práce. Do práce ktorá spočívala v predbiehaní, kto má viac priateľov na vajcebooku (čítaj fejsbúk). Zapol som si svoju pracovnú stanicu a odišiel si spraviť životodárnu kávu. Totiž, bez nej sa v dnešnej dobe nedá vôbec prežiť. Koloidné čiastočky v kávových zrnách každého obohacuje o energiu, a každý si myslí, že je to bohvieaké zdravé. Ale je to fajn, stimuluje to mozog, regeneruje silu, sice za cenu nižšieho veku, ale koho to zaujíma. Vrátil som sa späť k svojej pracovnej stanici s horúcim nápojom. Prihlásil som sa a čakal, usrkol som si z kávy a v tom mi to došlo. Prišiel som na to, čo musím urobiť, prišiel ten zvrat na ktorý každý muž čaká. Ktorý si natívny indiáni v amerike vybojovávali súbojom dospelosti, keď ich posielali starešinovia na skúšku života. A keď ju prežili, zistili že toho zvládnu veľa. Ja som zistil, že toho zvládnem málo, ale bude to stáť za to...END

My precious, beloved one

Tak po dlhšej odmlke, ďalší blog stop. Tieto vianoce boli nejaké divné. Už to nie je také aké to bývalo, tá atmosféra sa vytratila. Asi to bolo preto, že som bol medzi sviatkami dosť pracovne vyťažený (vlastne to vyťaženie pokračuje aj teraz). Inak na tie vianoce som teda dostal okrem oblečenia aj dáždnik, ktorý som si tak želal. A sám sebe mi priniesol Ježiško foťáčik. Teda nie že by bol ľahký, ale je to môj precious, preto tá zdrobnenina. Čo to teda je ? Ako som už nižšie písal je to DSLR, digitálna zrkadlovka Canon EOS 450d (foto dole). A zatiaľ čo som s ním nafotil si môžete pozrieť napríklad v mojej galérii na Picase, tu máte napr. sekciu Príroda. Hlavne sa chcem orientovať na prírodu, scenérie, zvieratá (hlavne wild), portréty a v neposlednom rade astrofotografii. Momentálne je v mojej výbave zatiaľ len setový objektív Canon 18-55mm IS, ale postupne si chcem dokúpiť aj niečo 'väčšie'.


Ďalšie novinky čo sú hlavne zo školy. Mám už úspešne ukončenú druhú skúšku (Zem a zemské zdroje), ešte ma čakajú 3 : matematika, metódy zobrazovania a pc grafika a najťažšia ekonomika. Založil som aj stránku pre náš odbor, kde ukladám spolu s kolegom nejaké informácie a prednášký aby si ich mohli pozrieť aj ostatní. A prišiel som ešte na to, že všetko sa skladá z atómov (pozdravujem Tomiho :D). Over & Inner out.