Amazing HD Video with great music

"Whale Song" for Modest Mouse from Bent Image Lab on Vimeo.

Stop Motion - LOL

Ashes to ashes, Bitches to riches

Tak a je to tu, už sa ma trochu začína dotýkať hospodárska recesia. Trochu preto, lebo som prišiel o môj vedľajší džob vedľa od susedov (myslím tých cezhraničných). Ale nevadí, aspoň ma utešili tričkom a šiltovkou (tzv. opili ma rožkom). Recesia sa nedeje iba vo finančných a výrobných kruhoch, ale aj tých sociálnych, ale nevadí, príde aj na mráz pes ! Ale všetko dobré je aj na niečo zlé, život ma prefackal, a zistil som že netreba veriť každému. Stále som ale presvedčený, že vo všetkých ľuďoch je nejaké to dobro, ale nech sa mi už neukazujú na oči ľudia ktoré to dobro v sebe stratili. Ešte jedno foto z môjho ďalšieho hi-tech prírastku a na dnes končíme.

A#3

Tým pádom u mňa pohorela na celej čiare ako Johanka z Arku na hranici, ukrajinskej. Hľadiac do zeme, ako bager do hliny, som ťahal čiaru smerom do roboty a odomkol som, keď v tom sa zjavil c4po. Vyžiadal si moju identifikáciu. Roztraseným hlasom som mu povedal svoje meno a na hlavu som mu vtisol svoj odtlačok. Totiž, c4po je nový nadstavbový robot štvrtej generácie na prvej úrovni tretieho poschodia a robí čo ? No predsa otravuje a straší ľudí, ktorý s pokojom v duši chodia ráno do práce v prísne utajenom vedecko trvalo inštitučnom pracovisku. Nezabúdajme ešte na ochranné pásmo P3R44.2beta ktoré je najvyvynutejšie ochranné pásmo ministerstva vonkajška republiky. Ok, máte pravdu nič z toho sa nedialo, to len moje rybie znamenie mi dalo toľko predstavivosti, že si takéto veci predstavujem každým dňom pri vstupe do roboty. Neni žiadny c4po, žiadne overovanie. Iba otočím kľúčom a polka Angeliky vyletí do vzduchu, alebo to bolo Rusko ? Prešiel som na svoje stanovisko, polka kancelárie ma pozdravila, druhá len znudene zodvihla zrak od svojich monitorov, niečo zamrmlali a pustili sa ďalej do svojej práce. Do práce ktorá spočívala v predbiehaní, kto má viac priateľov na vajcebooku (čítaj fejsbúk). Zapol som si svoju pracovnú stanicu a odišiel si spraviť životodárnu kávu. Totiž, bez nej sa v dnešnej dobe nedá vôbec prežiť. Koloidné čiastočky v kávových zrnách každého obohacuje o energiu, a každý si myslí, že je to bohvieaké zdravé. Ale je to fajn, stimuluje to mozog, regeneruje silu, sice za cenu nižšieho veku, ale koho to zaujíma. Vrátil som sa späť k svojej pracovnej stanici s horúcim nápojom. Prihlásil som sa a čakal, usrkol som si z kávy a v tom mi to došlo. Prišiel som na to, čo musím urobiť, prišiel ten zvrat na ktorý každý muž čaká. Ktorý si natívny indiáni v amerike vybojovávali súbojom dospelosti, keď ich posielali starešinovia na skúšku života. A keď ju prežili, zistili že toho zvládnu veľa. Ja som zistil, že toho zvládnem málo, ale bude to stáť za to...END

My precious, beloved one

Tak po dlhšej odmlke, ďalší blog stop. Tieto vianoce boli nejaké divné. Už to nie je také aké to bývalo, tá atmosféra sa vytratila. Asi to bolo preto, že som bol medzi sviatkami dosť pracovne vyťažený (vlastne to vyťaženie pokračuje aj teraz). Inak na tie vianoce som teda dostal okrem oblečenia aj dáždnik, ktorý som si tak želal. A sám sebe mi priniesol Ježiško foťáčik. Teda nie že by bol ľahký, ale je to môj precious, preto tá zdrobnenina. Čo to teda je ? Ako som už nižšie písal je to DSLR, digitálna zrkadlovka Canon EOS 450d (foto dole). A zatiaľ čo som s ním nafotil si môžete pozrieť napríklad v mojej galérii na Picase, tu máte napr. sekciu Príroda. Hlavne sa chcem orientovať na prírodu, scenérie, zvieratá (hlavne wild), portréty a v neposlednom rade astrofotografii. Momentálne je v mojej výbave zatiaľ len setový objektív Canon 18-55mm IS, ale postupne si chcem dokúpiť aj niečo 'väčšie'.


Ďalšie novinky čo sú hlavne zo školy. Mám už úspešne ukončenú druhú skúšku (Zem a zemské zdroje), ešte ma čakajú 3 : matematika, metódy zobrazovania a pc grafika a najťažšia ekonomika. Založil som aj stránku pre náš odbor, kde ukladám spolu s kolegom nejaké informácie a prednášký aby si ich mohli pozrieť aj ostatní. A prišiel som ešte na to, že všetko sa skladá z atómov (pozdravujem Tomiho :D). Over & Inner out.

A#2

O zástavku ďalej som už už išiel vypustiť dušu, keď vtom zaškrípali brzdy a prišla úľava. Šofér otvoril dvere, akoby sa otvárali brány neba, a ja som sa mohol schuti nadýchať "čerstvého" košického vzduchu. Zozadu na mňa prišli tlaky a húf nadržaných robotníkov a robotníčiek sa začal valiť von, ponáhľali sa aby si stihli včas štiknúť časenku. Po pár minútach zvádzania boja s davom sa tento upokojil a ja som si mohol v kľude nájsť miestečko v mojej zlatej 71. Miestečko som si vybral také aby som videl na jednu nádhernú slečnu, ktorá vyzerala ako nebeské divadlo za polárnej noci. Veď sa už poznáme skoro rok a náš vzťah je ten najdokonalejší. Neveríte ? Veď sa nikdy nehádame, hádžeme po sebe láskyplné pohľady (teda skôr ja hádžem, ona chytá), a ani sme si nikdy neublížili, vlastne sme ani nikdy neprehovorili. Nevadí, raz príďe ten ďeň a ona sa odhodlá, príde ku mne a BUM, sme v tom až po uši. Naivné čo ? Naivita je tá moja najlepšia vlastnosť, pomyslel som si a ani som si neuvedomil že neznáma kráska sa ladným krokom potichúčky vytratila, ako posledný jarný sneh. Nevadí, veď ešte bude y takých dní a ja ju zasa uvidím. Vystúpil som pred kultúrnym strediskom. A v tom BUM, ďalšia kráska si to vykračuje mojim smerom. Pomaličky som sa vybral za ňou, nie nebolo to sledovanie, išla mojím smerom do práce. Lenže spravila jednu veľkú osudnú chybu. Zapálila si. Nie, nebol to lampiónik ako na prvého mája. Bola to cigaretka na tri ťahy. Tým pádom u mňa pohorela na celej čiare ako Johanka z Arku na hranici, ukrajinskej. Hľadiac do zeme, ako bager do hliny, som ťahal čiaru smerom do roboty a odomkol som, keď v tom....................NEXT TIME.....

Investments and Merry Xmas

Hohohohooo, blíži sa čas vianočný, kúpim všetkým darčekýýý....Teda skôr sebe, objednal som si totižto digitálnu zrkadlovku s označením Canon EOS 450d so seťákom EF-S 18-55mm IS. Čo to znamená ? Viac fotiek a viac cestovania. It would be legen....wait for it.....

PS : Merry Xmas 2008

A#1

To ráno bolo také normálne ako všetky ostatné, niekoľkokrát som vypínal budík. Stále nie a nie sa prebudiť. Ale vstávať trebalo, robota nepočká a šéf by bol určite nervózny kde sa flákam. Celý znechutený a s triaškou som sa vybral do kúpeľne, že si vykonám svoje ranné hygienické návyky. Z Ondrovej izby vychádzalo také zvláštne blikajúce svetlo, ale môj zaspatý mozog tomu nevenoval príliš veľkú pozornosť. V kúpeľni na mňa spoza zrkadla zasa vyskočilo strašidlo, tak som sa ho snažil zahnať, hrebeňom a zubnou kefkou. Našťastie aj toto ráno tieto pomôcky na vyháňanie diabla pomohli a ja som sa mohol ísť v kľude poobliekať, teda čas už pokročil a už mi trebalo behať na trolejbus 71 ale dnešok mi pripadal taký pohodový. Akoby zastal čas, všetko bolo také ležérne, ponorené ešte do zimnej raňajšej tmy. Pomali som sa obliekol, nastriekal na seba odpudzovač komárov a vydal som sa z bytu. Výťah opäť nechodil tak som si to strihol dole po schodoch, keďže som mal na nohách fajné zimné traktorky tak som dupal ako stádo divých pakoní, až som myslel že vybehnú všetci susedia v polopriesvitných pyžamách a začnú mi nadávať. Teda niežeby som ich chcel zobudiť, ale tak aspoň mohli vyjsť a popriať mi dobré ráno. Vyšiel som do jemne mrazivého rána, dvere za mnou buchli, takže ani jedno oko v celej bytovke nemohlo byť suché (museli zaplakať nad tým, prečo ich niekto nenechá spať). Nevadí. Keď si vybrali život v paneláku, tak nech si ho aj užívajú so všetkým čo k tomu patrí. Cestou k mojej slávnej 71 som stretol pár psíčkarov, všetci boli rozospatí, určite aj s nadšením venčili svojich miláčikov odetých do overalov (pretože v dnešnom svete pes zamrzne aj pri +5 stupňových horúčavách). Zástavka už svietila zďaleka, vlastne všetko svietilo, veď sa blíži čas vianoc a bol by hriech nevidieť svetielka aj na psích hovienkach (zbytočne ich zbierať, veď sa rozložia nie ?). Zhora som už zbadal ako sa kývú trolejbusové vedenia, a to bolo znamenie že moja vytúžená sa už blíži. Vytúžená 71. Tý ktorý ste začali čítať až teraz tak nie, nie je to nejaká 71 ročná starenka, 71 je trojelbus DPMK, ktorým denno denne zapĺňam svojou prítomnosť a cestujem s ňou do roboty, niekedy aj do práce. 71 prišla ako vždy natrieskaná ako nákupná taška týnedžera cestujúceho na chatu. Vtesnal som sa tam len tak tak, ako sardinka do prúteného košíka (to je prirovnanie čo, pozn. autor). Oči mi z jamiek vyskakovali, dýchať som nemusel lebo som poriadne nabral vzduch už pred nastúpením. Nemohol som sa ani obzrieť či to čo ma tlačí do lopatiek je kabelka nejakej fešnej slečny alebo sekerka nejakého nefešného drevorubača, ale vydržíme, povedal som si. O zástavku ďalej som,......pokračovanie nabudúce.

Dead4Left

Pred dvoma týždňami vyšla jedna zombie akcia od Valve s názvom Left4Dead. O čom je ? O horde zombíkov, ktorý sa snažia za každú cenu dostať skupinku štyroch preživších, ktorý majú snahu v tom dostať sa do únikovej zóny od kiaľ budú evakuovaný do bezpečia nejakým dopravným prostredkom (heli, lietadlo, loď alebo APC). Táto horda zombíkov, ktorých je nespočet, a majú to dosť ťažké (predstavte si že si len tak kľudne postávate, sem tam hodíte nejaké zvratky a zrazu vás začne strieľať banda ľudí...), nie je sama a pomáhajú im také osobnosti ako je napr. Boomer, Smooker, Hunter alebo Tank (nemýliť si so zmutovaným bojovým vozidlom). Bohužial, týto preživší majú jednu nevýhodu a to že už zmutovali tak, že ani bežné ukúsnutie bežným zombíkom nestačí aby sa vírus preniesol aj na nich. Takže všetci čo máte radi lov na človeka si určite túto hru kúpte, stojí len nejakých 1.300.- aj s daňou. Over and over, oops...over and out.

Boh

Chcem podotknúť, že táto publikácia nie je môj výtvor.

"Takže ty by si sa chcel so mnou rozprávať..." spýtal sa Boh.
"Keď máš čas..." odpovedal som.
Boh sa usmial: "Môj čas je večnosť - čo by si sa chcel spýtať?"
"Čo ťa najviac prekvapuje na ľuďoch?"
Boh odpovedal:
* "To, že ako usilovne premýšľajú o budúcnosti, zabúdajú na prítomnosť a
tak vlastne nežijú ani v súčastnosti a ani v budúcnosti."
* "Že žijú, akoby nemali nikdy umrieť a umierajú akoby nikdy ani nežili."
* "Že sú skoro znudení detstvom a ponáhľajú sa do dospelosti a potom sa
opäť túžia vrátiť do detstva."
* "Že prichádzajú o zdravie pri zhromažďovaní bohatstva a potom
prichádzajú o bohatstvo v túžbe mať znova zdravie."

Boh ma chytil za ruku, chvíľu sme mlčali a potom som sa spýtal:
"Akú radu by si dal svojim deťom do života?"

Boh odpovedal s usmevom:
* "Pochopiť, že nemôžu nikoho donútiť, aby ich niekto miloval, ale môžu
byť takými, aby boli milovaní."
* "Pochopiť, že najcennejšie v živote nie je to, čo majú, ale koho majú."
* "Pochopiť, že nie je nutné ani rozumné sa neustále porovnávať s druhými."
* "Pochopiť, že bohatý nie je ten, kto má najviac, ale ten, kto potrebuje
najmenej."
* "Pochopiť, že trvá len pár sekúnd otvoriť hlbokú ranu v duši svojho
blízkeho, a že môže trvať veľa rokov, kým sa táto rana zahojí."
* "Naučiť sa naozaj odpúšťať každý deň."
* "Uvedomiť si, že majú okolo seba ľudí, ktorí ich naozaj milujú, ale
ktorí nevedia dať svoje city najavo."
* "Pochopiť, že peniaze môžu kúpiť všetko, len nie šťastie."
* "Pochopiť, že dvaja ľudia sa môžu pozerať na rovnakú vec a vidieť ju
úplne odlišné."
* "Pochopiť, že nestačí iba, aby im odpustili"