Tomo.m 'ashes'

Verím Pane 2011 - Tretí - piaty deň

2011-08-11T10:28:00.002+02:00

...alebo ako si už nespomínam, ale pokúsim sa.

Piatok to bolo zasa rovnaké, vstávať okolo desiatej. Ranajky, dával som si nejakú salámku /ja viem, piatok :)/ s olivami, len tak s rohlíkom. Veľa si z toho dňa nespomínam, len viem, že som spoznal v kostole o piatej fajnú babu Aničku, ktorá spieva tiež v jednej kapele, bola z Božieho šramotu, vystúpenie mali v sobotu. Vedela všetky vtipy ktoré som rozprával, no ale nemusela mi ich kaziť :). Večer to sme parili s Happy people, hrali sa karty a tak. Išiel som spať už okolo druhej.

Sobota bola výnimočná troma vecami. Marcel mal vystúpenie z ergo tancov /viď video/.

Potom sme šli do kostola na piatu, hrali tam Amen kameň. Niečo neskutočné, keby také omše boli tak podľa mna veľa mladých ľudí by chodilo na omše. Tu je z toho nejaké video...

Po omši sme sa pobrali do podniku kde mali hrať chlapci z Amen kameň. Hrali rôzne vypalováky od Queenu,... nespomínam si viac čo tam hrali, ale bola to pecka, a keď prišiel na rad saxofón, dačo neskutočné, vytanvocali sme sa, vyšalili a ja som skončil o druhej ráno v posteli, umretý, a ešte k tomu som aj ráno musel šoférovať.

Nedeľa ráno o deviatej som vstal a začal baliť veci, zobudil som Marcela a ponosili sme veci do auta. Rozlúčili sme sa so všetkými a zobrali sme ešte aj Janku do Košíc. Cesta išla vpohode, síce som bol unavený ako ešte nikdy ale prežili sme :D. Trvalo to cca 3 hodiny a pol z Námestova až do Jasova.

Zväčšiť mapu

Týmto chcem poďakovať Andymu, že ma pozval na túto akciu, na ktorej určite nebudem chýbať ani po budúce roky - ak mi to vyjde. A pozdravujem všetkých ktorých som tam spoznal, všetci ste super :).

Verím Pane 2011 - Druhý deň

2011-07-28T10:11:00.005+02:00

...a ako som zažil slovenského Joa Satrianiho naživo.

Po noci strávenej na zemi, karimatke a v spacáku ma ráno zobudil budíček - slastné *pssst*...nie to mi neznel nežný hlások ženy do uška, ale plechovka od Marcelovho Radleru :), čo spustilo reťazovú reakciu a naokolo som len počul *pssst*, *pssst*,... tak nepôjdem proti prúdu a už vykonávam aj ja, vo vyžiadanom tichu, to budíčklové *pssst*. Na raňajky som si dal paštétu so žemľou, a zapíjal som to. Veľa si toho nespomínam z toho dňa, tuším sme sa boli pozrieť na nejaké vystúpenia o piatej na omšu do kostola (krutá kázeň bola). Večer som bol s Andym na pizzu a okolo jedenástej sme sa šli pozrieť na vystúpenie, Hral Dušan Kulich (gitarista Z. Smatanovej), vlastne on nehral, on to dával, taký gurmán to bol :), niekto mu dal prezývku že slovenský Satriani. Veď sa presvedčte sami (ospravedlnte to zlé zaostrovanie, nemám so svojím novým mobilom ešte skúsenosti a bola tam tma :D).

Po skončení sa konala Jam Session, najprv zahrali ľudia z workshopov 3-4 pesničky (počuť šaty od M. Gombitovej v podaní jednej holky bol fakt zážitok). Potom prišlo jammovanie, celkom fun to bolo, len to bolo už o jednej po polnoci a pár ľudí už pospávalo, priznám sa, že na okolo druhej hodiny v noci som už aj ja podriemkaval, únava robí svoje (keď kňaz môže zaspať na svojej kázni tak prečo nie ja na Jamme :). No ale po tom ako to celé skončilo (mimochodom konalo sa to v kultúrnom dome, cca 5 min pešo od gympla) sme sa pobrali na gympel, že ideme spať, ale po čerstvej nočnej prechádzke sa mi nejako nechcelo tak som si dal cigarku na odreagovanie. Andy v našej triede nebol tak som ho šiel hľadať, našiel som ho s ľudmi z Happy people, Amen Kamen, bol tam Jano /nadaný to človek so super spevom/, potom tam bol bubeník /nech mi je odpustené, ale netuším ako sa volal, strašne veľa ľudí som tam spoznal a nespomínam si na mená, mám skôr pamäť na tváre :)/ a nakoniec ešte Adam, tiež spevák z námestova. Pofajčievali vodnú fajku, tak som sa pridal, okolo pol piatej už som fakt zaspával na stoličke, tak som si šiel ľahnúť za svitania a spievania vtáčikov...

Verím Pane 2011 - Príprava a prvý deň

2011-07-25T10:48:00.002+02:00

...alebo ako si Tomáš uvedomil svoju vieru.

V utorok večer som bol s kamarátom Marcelom na pivo. Rozprávali sme sa, že čo a ako ešte na zvyšok dovolenky a zrazu ma napadlo, že ak pôjde on tak sa ide na festival Verím Pane. (Na ktorý ma mimochodom pozval Andy - kapela Andy & P.R.C., jeho žena je moja sesternica, a za čo som mu veľmi zaviazaný). Takže sme sa rozhodli, ale pod podmienkou že si urobíme road trip a z Námestova (kde sa festival koná), pôjdeme do Ružinej na Orange JOJ Music Summer festival.

V stredu ráno sme vyrazili okolo pol deviatej z Jasova. Cestu som vybral cez Smolník...Nálepkovo...SNV čo bola veľmi veľká chyba, pretože cesta z Mníška n. Hnilcom do Spišskej Novej Vsi (SNV) bola ako mesačná krajina. Ale prežili sme to, v SNV sme kúpili diaľničnú známku a natankovali a hor sa po diaľnici. Cesta od Popradu až po Východnú bola super, ubehala vpohode až nás chytila búrka, že po diaľnici sa ani nedalo poriadno ísť 30 nie to 130. Ale my sme išli tak 90, prispôsobil som jazdu stavu vozovky (aj keď som ju mohol prispôsobiť viac). V Ružomberku sme odbočili na Dolný Kubín a začala posledná etapa našej cesty. Na ceste sme postretávali pár odvážlivcov kamionistov ktorý obiehali a vytlačili nás skoro z cesty, alebo predbiehali z opačnej strany a my sme sa LTT vyhli zrážke s pár tonovým kolosom. Asi 30 km od cieľa som už bol veľmi hladný a tak som chcel niekde zastať, ale všade mali zatvorené z technických príčin, totiž ten dážď spôsobil potopu a v obciach nemali elektriku. Našťastie jeden obchod fungoval a tam sme si mohli nakúpiť nejaký proviant na festival. Príchod do Námestova bol prekvapivý, prekvapila ma hlavne veľkosť (malosť) mestečka. Bolo také útulné, všetko bolo po kope, bol som uchvátený. Prišli sme okolo jednej, o tretej mal prísť Andy tak sme si čakanie skrátili obedom a trochu sme sa prešli po okolí. Hneď pri mestečku (za amfiteátrom - aj tam sa konali vystúpenia kapiel) sa nachádza Oravská vodná nádrž. Andy došiel, išli sme sa zaregistrovať na Prezentáciu a prešli sme do Gymnázia kde bolo ubytovanie, zaparkovali sme, a vybalili. Večer prebiehal super, okolo siedmej hrala kapela Andy & P.R.C. a boli úžasný. Po ich koncerte som ešte s pár ľudmi išiel na pizzu do Palerma. Ako sme sa vrátili na gympel tak sme hrali karty asi do tretej ráno a išlo sa spať, no nie na veľmi dlho...

B#3

2011-02-27T19:29:00.002+01:00

Precitol som o pár hodín. Moja otázka nebola zodpovedaná, dostal som iba jednu poriadnu cez hubu. Kate odišla. Teraz som začal rozmýšľať čo robiť. Predpokladal som, že mi veľa hodín života neostáva, aj keď netuším prečo ma uniesla. Možno s tým malo čo dočinenia moje malé tajomstvo. Vedela o ňom iba ona.
Písal sa rok 1999 keď sa to stalo. Jedného jarného teplého večera som uvidel z nášho víkendového domčeku nad obzorom jasnú žiaru. Sprvu som si myslel, že to boli nejaké poľovnícke autá, ale ten les bol nepriepustný a neboli tam žiadne cesty. Zvedavosť prevyšovala strach a tak som si teda pobral teplú vetrovku, nejakú vodu, nožík a baterku. Celé telo mi hovorilo, že takto v noci do lesa a sám nie je najšťastnejšie riešenie, ale čo keď sú to predsa "oni". Zatvoril som za sebou bránku a vykročil hore kopcom smerom k lesu. Povieval jemný vánok, bolo v ňom cítiť búrku. Noc bola tmavá, sem tam obláčik, mesiac nesvietil. Prešiel som cez húštinu a vošiel do ešte tmavšieho lesa. Zapol som baterku, pretože som sa nechcel dolámať na nejakom spadnutom strome. Les to bol dosť hustý, neraz som sa musel vracať, pretože spletité konáre mi zatarasili cestu. Blížiac sa k čistinke som ucítil dunenie, nielen ucítil, ale aj započul. V tom asi meter od kraja čistinky (ktorá skôr vyzerala ako kráter s hĺbkou 2 metre) som to zbadal. Konala sa tam veľká párty, ktorá sa niesla v duchu reggae. Bolo tam okolo 100 ľudí. Hudbu som nevnímal, pretože som zbadal ju. Kate. Stála tam, v bielych šatách, nádherná, zmyselná, Kate.
Dívala sa na mňa, akoby okolo nebol nikto. Jej spaľujúci pohľad ma priťahoval, jej rozpustené blond vlasy boli ako zlatý dážď. Bola to láska na prvý pohľad.
Po nádherných pár rokoch nášho spolužitia sme sa rozhodli zobrať, lenže vtedy som niečo o nej zistil. Nič príjemné, pracovala ako tajná agentka CIA. Sprvu som si myslel, že to je len náhoda, že mi o tom nemohla nič povedať, ale potom mi to došlo. Všetky tie roky, všetky tie noci strávené spolu. Všetko to bola lož, klamstvo.
Sedel som s pohárikom v ruke a čakal som kým dôjde zo svojej "práce". Všetko som na ňu vybalil, že ako si to predstavuje takto ma raniť. Ona len ticho sedela vedľa mňa a počúvala. Potom ako mi došla para a mne neostávalo nič iné len mlčať. Pritom som chcel toho viac, chcel som rozbiť všetko naokolo, dostať zo seba tú zlosť, ale nezmohol som sa na nič. Moje čeľuste sa hýbali, ako som v tom návale horkosti rozmýšľal čo ďalej. "Je to kvôli tomu, že som vo vesmírnom programe?", opýtal som sa už kľudnejšie. "Nič ti nepoviem, mohlo by o ohroziť teba a aj naše dieťa.", preniesla s kľudom vraha Kate a ja som na ňu neveriacky pozeral. "Milovala som ťa !", precedila cez zuby Kate a zabuchla za sebou vychádzajúc dvere.
Odvtedy som ju nevidel, až dodnes, uniesla ma z ulice ako nejakého prašivého túlavého psa. Obzrel som sa ešte raz po mojej cele a začal som rozmýšlať o úniku. Oči si už zvykli na tmu, takže som mohol aj pohľadom prehľadávať svoje okolie. Najprv som si oslobodil ruky, čo nebol až taký problém. Problém bol prísť na to ako sa odtiaľto dostať. Potom mi to došlo, uniesli ma, pretože som bol najdôležitejším človekom vo vesmírnom programe, ako sa približoval štart misie na Mars, no nemohol som sa tým teraz zapodievať, išlo mi o krk, možno aj o niečo viac.

B#2

2011-01-26T16:02:00.000+01:00

...a ja tiež. Autá ani nechodili, len nejaké ruské typy ktoré boli na takéto mrazy stavané, všetky mali na pneumatikách navlečené reťaze, takže sa zakúsavali do ľadovej pokrývky na cestách ako pyrane do zadku afrického krokodíla (Osteolaemus tetraspis). V jednom okamihu sa z poza rohu vyrútila dodávka s tmavými sklami, brzdy zaškrípali a reťaze sa zaryli do zrkadlovo čistej vozovky. Dvere sa otvorili a dvaja maskovaný ozbrojenci ma schmatli, kedže som mal zamrznutú bundu tak som sa im veľmi jednoducho a rýchlo vyšmykol a začal som utekať, vlastne šmýkať sa. V tom som zrazu pocítil jemné pichnutie na zátylku a môj svet bol už len zahmlená spleť padajúceho mesta. Vlastne to nebolo padajúce mesto, padal som ja, a už len malátne som pocítil chlad snehu na svojom líci.
Prebudil som sa v nejakej tmavej pivnici. Videl som len blikajúce svetlo spod dverí. V hlave mi bušilo ako keby som vypil liter medoviny. Snažil som sa poobzerať okolo seba, ale v hlave mi pulzovala neskutočná bolesť, ešte aj ruky som mal zviazané za chrbtom. Pozbieral som všetky sily, použil som beduínske cvičenie na upokojenie dýchania. Tep sa mi ukľudnil a ja som mohol začať jasnejšie premýšlať. Ležal som na chladnej zemi, miestnosť mohla byť tak 2x3 metre veľká, možno tam boli nejaké okná, ale boli zatemnené. Zvuky som nepočul žiadne, iba sem tam pišťanie nejakého zvieratka. Snažil som sa zo všetkých síl spomenúť si, kto a prečo by ma takto chcel uniesť. Nič zlé som predsa nerobil (až na pár výtžností, vrážd, znásilnení a iné drobnosti). Zrazu som z diaľky započul ťažké topánky narážajúce na chladnú podlahu. Kľúče v dverách zarinčali a dvere sa otvorili. Sprvu ma oslepilo blikajúce svetlo. Potom ako som si na to ožiarenie zvykol, uvedomil som si, že v dverách stojí žena. Žena, ktorú by som tu čakal najmenej. "Pozrime sa, už si hore, dúfam že sa ti nič nestalo", povedala Kate a usmiala sa. Kate bola moja jediná láska, naposledy som ju videl pred 4 rokmi. Vtedy mi oznámila, že so mnou čaká dieťa a že musí odísť. Vraj by to nefungovalo a chce ho vychovávať sama. Teraz tu stála akoby sa nič nestalo. "Čo sa to deje, prečo si ma uniesla ?", padla otázka do pléna. Kate sa zachmúrila a nepovedala ani slovo.

B#1

2010-12-16T16:10:00.000+01:00

Zobudil som sa do zmrznutej, zimnej, zatuchnutej ranajšej izby v ktorej som spal. Z kuchyne sa ozývali nadávky, akoby sa niekomu zaškripol prst do konzervy na ktorú mal práve chuť. Nadávky ustali a ja som už len počul tresnúť dverami, až sa museli všetci nebožtíci (rozumej dôchodcovia, pozn. autora) z bytu v posteli prevracať. Očúchal som si svoje zvlhnuté oči, veď som ich nepoužíval už osem hodín, a poobzeral sa okolo seba. Všetko bolo po starom, ako vždy tam bolo pusto a smutne. Ako každé ráno. Do kúpelne som sa samozrejme nedostal, keďže ju okupoval niekt iný. Nemal som chuť zistovať kto to bol a tak som sa pobral obliecť sa do svojho bežného pracovného úboru v ktorom vykonávam svoju každodennú pracovnú činnosť. Z huby mi samozrejme páchlo ako stádu divých pakoní, ale nevadí, aspoň kvôli niečomu si ma ľudia všimnú. Vyletel som z dverí bytu a zavrel som ich s jemnosťou chirurga. Opak bol ale moj vzostup z výšin tretieho poschodia. Ten rachot narážania mojej podrážky na schody bol taký impresívny, že otrasy zaznamenala aj pobočka ÚSČ (Ústav Seizmologickej Činnosti) v Bratislave. Vyšiel som z bytovky a narazil som do nepreniknuteľnej steny mrazu, ktorá ma ovalila. Akonáhle moja teplá bunda nabrala mrazivé kúsky (nie ovocia) ľadu, pohyb po tejto zamrznutej krajine bol lepší. Vlastne to ani nebol pohyb, všetci sa len šmýkali a ...

Ťažké dni, časť 2

2010-12-04T14:37:00.001+01:00

Poznáte ten pocit, ráno sa zobudíte, len tak pozeráte do blba a premýšľate, ako to že už vás netrápia veci, ktoré vás trápili pred spaním. Lenže to je len taký chvíľkový pocit, mozog ešte nenabehol na pracovnú hladinu, nepripojili sa pamäťové miesta v ktorých sú tieto myšlienky a spomienky uložené.
Zobudil som sa okolo piatej nadránom. Dogy ešte spal, hrudník sa mu kľudne dvíhal, ako plynule dýchal. Závidel som mu že sa ešte nezobudil a mohol tak ešte naberať energiu. Dogyho som našiel na jednom starom šrotovisku, bol chytený do pasce, ktorú tu predpokladám nastražil nejaký hladný človek. Skuvíňal až ho bolo počuť na pol míle ďaleko. Spočiatku som ho chcel nechať tak, nevystavovať sa nebezpečenstvu, ale zľutoval som sa a išiel ho vyslobodiť z utrpenia. Nakoniec som dobre urobil, veď spoločník sa mi v tejto nehostinnej krajine predsa zíde. Teraz tu ležal a spal pokojným spánkom šteňaťa.
Prespali sme v jednej opustenej pivnici neďaleko jedného domčeka na farme. Bolo tu pár plechoviek so zaváranými broskyňami. Pár sme zjedli na večeru, Dogymu veľmi takýto druh jedla nesedí, veď je to vlk, ale naštastie pochopil, že ak chce prežiť tak mu to zatiaľ musí stačiť. Vždy ho hlácholím že raz nájdeme aj nejaké to mäso. Pár týchto plechoviek som odložil do vaku, nie všetky aby ma tá záťaž nebrzdila. Vonku už začala zima, zháňať prístrešok bolo čoraz náročnejšie, keďže sa skoršie zotmievalo a ostať v noci nekrytý bolo životu nebezpečné.
Otvoril som dvere pivnice, vonku bola mliečna hmla, bolo sotva vidno na desať krokov. Vykročil som do chladného rána. V noci trochu nasnežilo. Urobil som menšiu obhliadku miesta. Po okolí som naštastie nenašiel žiadne stopy. Vrátil som sa do pivnice, Dogy sa už prebral, čakal ma a pozeral na mňa svojimi hladnými modrými očami. Otvoril som ďalšie dve konzervy so sladkými broskyňami a nabral som mu do misky. Svoju konzervu som vyjedal len rukami, keďže som nemal žiadny príbor. Vlk svoju porciu hltavo prehltol, pozrel na mňa či náhodou ešte niečo nemám. Potľapkal som ho po šiji a ospravedlňujúco som pokrčil plecami.
"Neboj bude to dobré, dnes sa pokúsime uloviť nejaké mäsko", povedal som mu, Dogy sklopil uši a tíško zakňučal. Poobzeral som sa po pivnici, či nenájdem niečo užitočné predtým ako to tu opustíme. Našiel som len nejaké náradie, staré noviny, prázdne plechovky. Po zemi bolo rozbitých pár fľiaš vína. Naštastie jedna fľaška ostala celá a tak som sa potešil aspoň tomuto prísunu antioxidantov v podobe červeného vínka. Na fľaške bol napísaný rok 2010. Bol to dobrý ročník...

Ťažké dni, časť 1

2010-04-05T22:23:00.008+02:00

Zasa som mal ten sen. Sen všetkých nás z milióna, ktorí prežili nukleárny dážď. Sen o svojej minulosti, blaženej minulosti. Nikto nevie kto vypustil atómové zbrane prvý. Či to boli Rusi, alebo Američania ? Niečo sa šepkalo, že to začal Irán. Teraz je to už úplne jedno. Neexistujú žiadne národy, žiadny američania, rusi, mexičania, afričania, číňania, japonci,... . Existuje už len ľudstvo. Veľmi pomaly rozrastajúce sa ľudstvo. Atómová katastrofa, tiež známa aj ako armageddon vypukla v roku 2024. Nevie sa presne v ktorý deň, nevie sa v ktorý mesiac. Vie sa len rok. Teraz sa píše rok 2032. Chodiť po vonku sa dá len v niektorých zonách na niektorých kontinentoch. Teda ak sa dá hovoriť o kontinentoch tak ako sme ich poznali v minulosti. Väčšina vôd sa vyparila, neexistujú už moria, oceány už nie sú to čo bývali, a modrú či azúrovú farbu v nich už márne budete hľadať. V ten ďeň žilo na zemi niečo cez 14 miliárd ľudí. Nedá sa povedať či žilo, alebo len prežívalo. Všade panovala panika, niektoré krajiny stratili svoje vlády, panovalo bezvládie. Každý si robil čo chcel. Afrika bola najväčším čiernym veľkoobchodom s ľudmi, zbraňami a drogami. Žiadna z veľmocí sa neodvážila zasiahnuť proti tomuto africkému kontinentu, pretože nemali takú armádu s ktorou by to zvládli. A možno bol armagedon pokusom o vyhladenie tohoto neduhu na zemi.

Volajú ma Jody, som jedným z posledných ľudí na zemi, ktorý sú odolný voči rádioaktivite a môžu chodiť po zemi bez ochranného obleku. Konkrétne je ich niečo cez desaťtisíc. Toto je môj príbeh o tom, ako som prežil vo svete. Vo svete, ktorého sa každý obával. Vo svete, ktorý nevedelo popísať ani množstvo autorov filmov a kníh. Vo svete, kde neexistujú žiadne pravidlá, dokonca ani tie fyzikálne...

Avatar

2009-12-19T17:31:00.006+01:00

Po prvom zhliadnutí traileru som hneď vedel že na to musím ísť do kina, aj keď som už hneď vedel ako to asi skončí. Nevadí, aj tak som išiel (bol som už 2x :) a také zimomriavky som nemal hádam z čias Pána Prsteňov. Excelentné vizuálne dielo, svet do ktorého sa ponoríte a už sa z neho nechcete vynoriť do reálneho sveta medzi betónovú džungľu mesta. Po zhliadnutí som pocítil niečo ako chuť dostať sa do toho sveta, presne ako som to robil keď som bol ešte mladý (resp. dieťa :). Režisér James Cameron začal rozmýšľať o tomto filme už v roku 1994, našťastie mu to trvalo tak dlho a v dnešnej evolúcii filmového priemyslu a CG natočil vskutku niečo impozantné k čomu sa budem vracať veľmi rád a určite bude tento film v mojej filmotéke, a určite to bude bluray 3D verzii.

Prečo nemám priateľku ?

2009-11-27T19:55:00.004+01:00

Amazing HD Video with great music

2009-10-10T17:59:00.001+02:00

"Whale Song" for Modest Mouse from Bent Image Lab on Vimeo.

Stop Motion - LOL

2009-07-11T11:46:00.000+02:00

Ashes to ashes, Bitches to riches

2009-06-08T08:19:00.006+02:00

Tak a je to tu, už sa ma trochu začína dotýkať hospodárska recesia. Trochu preto, lebo som prišiel o môj vedľajší džob vedľa od susedov (myslím tých cezhraničných). Ale nevadí, aspoň ma utešili tričkom a šiltovkou (tzv. opili ma rožkom). Recesia sa nedeje iba vo finančných a výrobných kruhoch, ale aj tých sociálnych, ale nevadí, príde aj na mráz pes ! Ale všetko dobré je aj na niečo zlé, život ma prefackal, a zistil som že netreba veriť každému. Stále som ale presvedčený, že vo všetkých ľuďoch je nejaké to dobro, ale nech sa mi už neukazujú na oči ľudia ktoré to dobro v sebe stratili. Ešte jedno foto z môjho ďalšieho hi-tech prírastku a na dnes končíme.

A#3

2009-03-02T12:21:00.006+01:00

Tým pádom u mňa pohorela na celej čiare ako Johanka z Arku na hranici, ukrajinskej. Hľadiac do zeme, ako bager do hliny, som ťahal čiaru smerom do roboty a odomkol som, keď v tom sa zjavil c4po. Vyžiadal si moju identifikáciu. Roztraseným hlasom som mu povedal svoje meno a na hlavu som mu vtisol svoj odtlačok. Totiž, c4po je nový nadstavbový robot štvrtej generácie na prvej úrovni tretieho poschodia a robí čo ? No predsa otravuje a straší ľudí, ktorý s pokojom v duši chodia ráno do práce v prísne utajenom vedecko trvalo inštitučnom pracovisku. Nezabúdajme ešte na ochranné pásmo P3R44.2beta ktoré je najvyvynutejšie ochranné pásmo ministerstva vonkajška republiky. Ok, máte pravdu nič z toho sa nedialo, to len moje rybie znamenie mi dalo toľko predstavivosti, že si takéto veci predstavujem každým dňom pri vstupe do roboty. Neni žiadny c4po, žiadne overovanie. Iba otočím kľúčom a polka Angeliky vyletí do vzduchu, alebo to bolo Rusko ? Prešiel som na svoje stanovisko, polka kancelárie ma pozdravila, druhá len znudene zodvihla zrak od svojich monitorov, niečo zamrmlali a pustili sa ďalej do svojej práce. Do práce ktorá spočívala v predbiehaní, kto má viac priateľov na vajcebooku (čítaj fejsbúk). Zapol som si svoju pracovnú stanicu a odišiel si spraviť životodárnu kávu. Totiž, bez nej sa v dnešnej dobe nedá vôbec prežiť. Koloidné čiastočky v kávových zrnách každého obohacuje o energiu, a každý si myslí, že je to bohvieaké zdravé. Ale je to fajn, stimuluje to mozog, regeneruje silu, sice za cenu nižšieho veku, ale koho to zaujíma. Vrátil som sa späť k svojej pracovnej stanici s horúcim nápojom. Prihlásil som sa a čakal, usrkol som si z kávy a v tom mi to došlo. Prišiel som na to, čo musím urobiť, prišiel ten zvrat na ktorý každý muž čaká. Ktorý si natívny indiáni v amerike vybojovávali súbojom dospelosti, keď ich posielali starešinovia na skúšku života. A keď ju prežili, zistili že toho zvládnu veľa. Ja som zistil, že toho zvládnem málo, ale bude to stáť za to...END

My precious, beloved one

2009-01-22T21:08:00.009+01:00

Tak po dlhšej odmlke, ďalší blog stop. Tieto vianoce boli nejaké divné. Už to nie je také aké to bývalo, tá atmosféra sa vytratila. Asi to bolo preto, že som bol medzi sviatkami dosť pracovne vyťažený (vlastne to vyťaženie pokračuje aj teraz). Inak na tie vianoce som teda dostal okrem oblečenia aj dáždnik, ktorý som si tak želal. A sám sebe mi priniesol Ježiško foťáčik. Teda nie že by bol ľahký, ale je to môj precious, preto tá zdrobnenina. Čo to teda je ? Ako som už nižšie písal je to DSLR, digitálna zrkadlovka Canon EOS 450d (foto dole). A zatiaľ čo som s ním nafotil si môžete pozrieť napríklad v mojej galérii na Picase, tu máte napr. sekciu Príroda. Hlavne sa chcem orientovať na prírodu, scenérie, zvieratá (hlavne wild), portréty a v neposlednom rade astrofotografii. Momentálne je v mojej výbave zatiaľ len setový objektív Canon 18-55mm IS, ale postupne si chcem dokúpiť aj niečo 'väčšie'.

Ďalšie novinky čo sú hlavne zo školy. Mám už úspešne ukončenú druhú skúšku (Zem a zemské zdroje), ešte ma čakajú 3 : matematika, metódy zobrazovania a pc grafika a najťažšia ekonomika. Založil som aj stránku pre náš odbor, kde ukladám spolu s kolegom nejaké informácie a prednášký aby si ich mohli pozrieť aj ostatní. A prišiel som ešte na to, že všetko sa skladá z atómov (pozdravujem Tomiho :D). Over & Inner out.

A#2

2008-12-19T18:57:00.001+01:00

O zástavku ďalej som už už išiel vypustiť dušu, keď vtom zaškrípali brzdy a prišla úľava. Šofér otvoril dvere, akoby sa otvárali brány neba, a ja som sa mohol schuti nadýchať "čerstvého" košického vzduchu. Zozadu na mňa prišli tlaky a húf nadržaných robotníkov a robotníčiek sa začal valiť von, ponáhľali sa aby si stihli včas štiknúť časenku. Po pár minútach zvádzania boja s davom sa tento upokojil a ja som si mohol v kľude nájsť miestečko v mojej zlatej 71. Miestečko som si vybral také aby som videl na jednu nádhernú slečnu, ktorá vyzerala ako nebeské divadlo za polárnej noci. Veď sa už poznáme skoro rok a náš vzťah je ten najdokonalejší. Neveríte ? Veď sa nikdy nehádame, hádžeme po sebe láskyplné pohľady (teda skôr ja hádžem, ona chytá), a ani sme si nikdy neublížili, vlastne sme ani nikdy neprehovorili. Nevadí, raz príďe ten ďeň a ona sa odhodlá, príde ku mne a BUM, sme v tom až po uši. Naivné čo ? Naivita je tá moja najlepšia vlastnosť, pomyslel som si a ani som si neuvedomil že neznáma kráska sa ladným krokom potichúčky vytratila, ako posledný jarný sneh. Nevadí, veď ešte bude y takých dní a ja ju zasa uvidím. Vystúpil som pred kultúrnym strediskom. A v tom BUM, ďalšia kráska si to vykračuje mojim smerom. Pomaličky som sa vybral za ňou, nie nebolo to sledovanie, išla mojím smerom do práce. Lenže spravila jednu veľkú osudnú chybu. Zapálila si. Nie, nebol to lampiónik ako na prvého mája. Bola to cigaretka na tri ťahy. Tým pádom u mňa pohorela na celej čiare ako Johanka z Arku na hranici, ukrajinskej. Hľadiac do zeme, ako bager do hliny, som ťahal čiaru smerom do roboty a odomkol som, keď v tom....................NEXT TIME.....

Investments and Merry Xmas

2008-12-17T17:35:00.003+01:00

Hohohohooo, blíži sa čas vianočný, kúpim všetkým darčekýýý....Teda skôr sebe, objednal som si totižto digitálnu zrkadlovku s označením Canon EOS 450d so seťákom EF-S 18-55mm IS. Čo to znamená ? Viac fotiek a viac cestovania. It would be legen....wait for it.....

PS : Merry Xmas 2008

A#1

2008-12-11T11:36:00.021+01:00

To ráno bolo také normálne ako všetky ostatné, niekoľkokrát som vypínal budík. Stále nie a nie sa prebudiť. Ale vstávať trebalo, robota nepočká a šéf by bol určite nervózny kde sa flákam. Celý znechutený a s triaškou som sa vybral do kúpeľne, že si vykonám svoje ranné hygienické návyky. Z Ondrovej izby vychádzalo také zvláštne blikajúce svetlo, ale môj zaspatý mozog tomu nevenoval príliš veľkú pozornosť. V kúpeľni na mňa spoza zrkadla zasa vyskočilo strašidlo, tak som sa ho snažil zahnať, hrebeňom a zubnou kefkou. Našťastie aj toto ráno tieto pomôcky na vyháňanie diabla pomohli a ja som sa mohol ísť v kľude poobliekať, teda čas už pokročil a už mi trebalo behať na trolejbus 71 ale dnešok mi pripadal taký pohodový. Akoby zastal čas, všetko bolo také ležérne, ponorené ešte do zimnej raňajšej tmy. Pomali som sa obliekol, nastriekal na seba odpudzovač komárov a vydal som sa z bytu. Výťah opäť nechodil tak som si to strihol dole po schodoch, keďže som mal na nohách fajné zimné traktorky tak som dupal ako stádo divých pakoní, až som myslel že vybehnú všetci susedia v polopriesvitných pyžamách a začnú mi nadávať. Teda niežeby som ich chcel zobudiť, ale tak aspoň mohli vyjsť a popriať mi dobré ráno. Vyšiel som do jemne mrazivého rána, dvere za mnou buchli, takže ani jedno oko v celej bytovke nemohlo byť suché (museli zaplakať nad tým, prečo ich niekto nenechá spať). Nevadí. Keď si vybrali život v paneláku, tak nech si ho aj užívajú so všetkým čo k tomu patrí. Cestou k mojej slávnej 71 som stretol pár psíčkarov, všetci boli rozospatí, určite aj s nadšením venčili svojich miláčikov odetých do overalov (pretože v dnešnom svete pes zamrzne aj pri +5 stupňových horúčavách). Zástavka už svietila zďaleka, vlastne všetko svietilo, veď sa blíži čas vianoc a bol by hriech nevidieť svetielka aj na psích hovienkach (zbytočne ich zbierať, veď sa rozložia nie ?). Zhora som už zbadal ako sa kývú trolejbusové vedenia, a to bolo znamenie že moja vytúžená sa už blíži. Vytúžená 71. Tý ktorý ste začali čítať až teraz tak nie, nie je to nejaká 71 ročná starenka, 71 je trojelbus DPMK, ktorým denno denne zapĺňam svojou prítomnosť a cestujem s ňou do roboty, niekedy aj do práce. 71 prišla ako vždy natrieskaná ako nákupná taška týnedžera cestujúceho na chatu. Vtesnal som sa tam len tak tak, ako sardinka do prúteného košíka (to je prirovnanie čo, pozn. autor). Oči mi z jamiek vyskakovali, dýchať som nemusel lebo som poriadne nabral vzduch už pred nastúpením. Nemohol som sa ani obzrieť či to čo ma tlačí do lopatiek je kabelka nejakej fešnej slečny alebo sekerka nejakého nefešného drevorubača, ale vydržíme, povedal som si. O zástavku ďalej som,......pokračovanie nabudúce.

Dead4Left

2008-11-29T21:54:00.009+01:00

Pred dvoma týždňami vyšla jedna zombie akcia od Valve s názvom Left4Dead. O čom je ? O horde zombíkov, ktorý sa snažia za každú cenu dostať skupinku štyroch preživších, ktorý majú snahu v tom dostať sa do únikovej zóny od kiaľ budú evakuovaný do bezpečia nejakým dopravným prostredkom (heli, lietadlo, loď alebo APC). Táto horda zombíkov, ktorých je nespočet, a majú to dosť ťažké (predstavte si že si len tak kľudne postávate, sem tam hodíte nejaké zvratky a zrazu vás začne strieľať banda ľudí...), nie je sama a pomáhajú im také osobnosti ako je napr. Boomer, Smooker, Hunter alebo Tank (nemýliť si so zmutovaným bojovým vozidlom). Bohužial, týto preživší majú jednu nevýhodu a to že už zmutovali tak, že ani bežné ukúsnutie bežným zombíkom nestačí aby sa vírus preniesol aj na nich. Takže všetci čo máte radi lov na človeka si určite túto hru kúpte, stojí len nejakých 1.300.- aj s daňou. Over and over, oops...over and out.

Sunday poem

2008-10-20T19:07:00.008+02:00

Videl som anjela,
úsmev mala nádherný,
tíško tam sedela,
prečo ma nevidela ?

Som príliš neviditeľný,
znamenia sú všade.
Už som z toho unavený,
raz to príde, všakže.

Nie som ich hoden,
tak ako každý onen ?
Nebyť s nimi je ako oheň.
Sedím tu a zapúšťam koreň.

Dušu mám spálenú,
mám ešte pustiť ďalšiu dnu ?
Myseľ mám šialenú
zahráme ďalšiu hru ?

Boh

2008-10-16T07:06:00.006+02:00

Chcem podotknúť, že táto publikácia nie je môj výtvor.

"Takže ty by si sa chcel so mnou rozprávať..." spýtal sa Boh.
"Keď máš čas..." odpovedal som.
Boh sa usmial: "Môj čas je večnosť - čo by si sa chcel spýtať?"
"Čo ťa najviac prekvapuje na ľuďoch?"
Boh odpovedal:
* "To, že ako usilovne premýšľajú o budúcnosti, zabúdajú na prítomnosť a
tak vlastne nežijú ani v súčastnosti a ani v budúcnosti."
* "Že žijú, akoby nemali nikdy umrieť a umierajú akoby nikdy ani nežili."
* "Že sú skoro znudení detstvom a ponáhľajú sa do dospelosti a potom sa
opäť túžia vrátiť do detstva."
* "Že prichádzajú o zdravie pri zhromažďovaní bohatstva a potom
prichádzajú o bohatstvo v túžbe mať znova zdravie."

Boh ma chytil za ruku, chvíľu sme mlčali a potom som sa spýtal:
"Akú radu by si dal svojim deťom do života?"

Boh odpovedal s usmevom:
* "Pochopiť, že nemôžu nikoho donútiť, aby ich niekto miloval, ale môžu
byť takými, aby boli milovaní."
* "Pochopiť, že najcennejšie v živote nie je to, čo majú, ale koho majú."
* "Pochopiť, že nie je nutné ani rozumné sa neustále porovnávať s druhými."
* "Pochopiť, že bohatý nie je ten, kto má najviac, ale ten, kto potrebuje
najmenej."
* "Pochopiť, že trvá len pár sekúnd otvoriť hlbokú ranu v duši svojho
blízkeho, a že môže trvať veľa rokov, kým sa táto rana zahojí."
* "Naučiť sa naozaj odpúšťať každý deň."
* "Uvedomiť si, že majú okolo seba ľudí, ktorí ich naozaj milujú, ale
ktorí nevedia dať svoje city najavo."
* "Pochopiť, že peniaze môžu kúpiť všetko, len nie šťastie."
* "Pochopiť, že dvaja ľudia sa môžu pozerať na rovnakú vec a vidieť ju
úplne odlišné."
* "Pochopiť, že nestačí iba, aby im odpustili"

Warning: School begins today !

2008-09-27T13:47:00.003+02:00

Takže, včera som absolvoval prvý deň na FBERG na ktorú som začal chodiť externe. Mali sme zatiaľ predmet Zem a Zemské zdroje a bolo to úžasné. Prednášajúci vedel o čom hovorí a takto by mala vyzerať každá prednáška. Seriózne ma to bavilo (snáď ma to neprejde pri skúškach) a dozvedel som sa tam aj pár novostí. Preberali sme históriu, vznik vesmíru, geosféru a budúci týždeň pokračujeme. Sice tých cca 10 hodín (s prestávkami) bolo dosť únavných, ale naozaj to stálo za to. S kolektívom som sa veľmi ešte neoboznámil, predsa to je trochu iné ako denné štúdium ale snáď sa zoznámim s niekym rýchlo, predsa len dobré spojenectvo v škole je priam nutnosť.

Veľká knižka, drahá knižka

2008-08-12T10:38:00.006+02:00

V sobotu som si bol kúpiť knižku s názvom Velká kniha PHP a MySQL 5, za ktorú som vysolil 975.- aj s DPH. Sprvu mi bolo ľúto vyhodiť také prachy za túto kilovú knihu (mám problém ju držať nad hlavou keď ju čítam po ležiačky), ale oplatilo sa, dozvedám sa nové veci, niektoré si len opakujem a je to super pocit. Kúpil som ju aj preto, že chcem začať tvoriť CMS systém pre pridávanie tutoriálov Odporúčam pre každého, kto stále hľadá skvelé čítanie a chce sa niečo naučiť.

Farscape

2008-07-15T12:06:00.003+02:00

Sci-fi seriálov (kvalitných) nie je mnoho. Najviac si spomínam na Babylon 5, alebo skvelý animovaný seriál Vesmírne dobrodružstvá, Invasion, Surface. Farscape je z dielne austrálskych tvorcov a musím povedať, že efektami, dialógmi, maskami a mnohým iným presahuje rôzne americké sci-fi. Síce zo začiatku sa mi to zdalo dosť trápne ale čím ďalej som to pozeral, tým viac sa mi to zapáčilo a uznávam že je to špičkový seriál. Na CSFD má hodnotenie 83%.

HIMYM - Legen.....dary

2008-04-07T12:28:00.004+02:00

Po dlhšej dobe konečne zase niečo na môj blog :). Chcem sa s vami podeliť o jeden seriál (na http:/www.csfd.cz ho prirovnávajú k seriálu Priatelia, dokonca píšu, že je aj lepší) s názvom How i met your mother. Jedná sa skutočne o kvalitnú a zábavnú romantickú seriálovú klasiku, pri ktorej sa nebudete vôbec nudiť a budete chcieť zhliadnuť jednu časť za druhou bez akejkoľvek prestávky čo i len na koláčik s kofolou. Si myslíte že preháňam ? Ak áno tak skúste prvú časť (garantujem vám že stačí jedna časť) a už vás to nepustí. Takže "give me hi five" a stretneme sa v McLaren's. Over and out.

Bridge to Mind...

2007-08-06T19:04:00.004+02:00

Videli ste už silný film ? Nemyslím tým nejaký akčňák, ale film ktorý mal niečo do seba, ktorý vo Vás zanechal niečo pozitívne, resp. niečo "teatrálne" (Keep Your Mind Wide Open). No ale aby som nerozprával mimo a uviedol Vás na správnu cestu, že o čom tu píšem, tak jedná sa o film Bridge to Terabithia.

Dej sa točí okolo nadaného chlapca Jesseho, ktorý rád kreslí, ale nikto mu nerozumie. V tom príde do školy nová žiačka Leslie, ktorá mu ukáže svet plný fantázie. Fantáziu sa snažia preniesť aj do svojho života, hlavne v škole kde sú utláčaný staršými žiakmi (ďalej dej nerozvíjam, pretože to si treba pozrieť, už by som len "spoileroval"). Film je celkovo veľmi pekne natočený (až na niektoré digitálne efekty príšer :P). Takže odporúčam každému 'film-art' pozitívnemu človeku si to pozrieť.

Dollface

2007-05-15T20:03:00.000+02:00

Pekne CG videjko, hmm vediet take robit :).

"Wow" Roadshow na Slovensku

2007-04-17T15:50:00.000+02:00

Dnes som absolvoval "Wow" Roadshow firmy Microsoft, ktorá takto začína (myslím že dosť neskoro) s prezentáciou jej "nových" produktov Windows Vista a Office 2007 a ešte predviedli aj minimum z Windows Business Server 2003 R2. Prezentácia sa konala v kine Úsmev v Košiciach (nasledujúce dni budú v iných veľkých mestách). Celkovo sa mi prezentácia páčila, "pokusným králikom" bol Bruno Ciberej, ktorého navigoval jeden vpohode týpek z Microsoftu, bohužial jeho funkciu a meno si už nepamätám. Celkovo to vyzeralo nenútene, padlo aj pár hlášok (presúvaš to ako sekretárka :D; keď Bruno použil medzerník pri presune textu z ľavého okraja wordu na druhý pozn. autor). Cez prestávku sa podávala kávička, chlebíčky a minerálka, takže Microsoft sa plesol po vrecku. Čo sa týka Windowsu Vista tak ani raz nespadol (až na jeden plagát :D) takže žiadny trapas sa nekonal. Ku koncu sa už len vyhrala kapela Desmod ktorá vytvorila perfektnú atmosféru. Samozrejme musím spomenúť žrebovanie, ktoré prebehlo bez mojej výhry ale možno nabudúce ;).

Picassa & scoclan.net

2007-02-20T18:53:00.000+01:00

Dlho som už nepísal, čím to bolo ? Asi lenivosť alebo nemal som o čom písať. To je jedno, dnes už o niečom napíšem a to o mojej galérii fotiek ktoré som fotil mojím mobilom SE K750i. Nič veľkolepé ale aspoň niečo som zachitil s jeho 2.0 MegaPixelovým foťákom, veď posúďťe sami.

From Jasov

Čo sa týka pokračovania tvorby webu scoclan.net, tak sa snažím, ale ide to veľmi pomali, proste chýba motivácia, chce to viac ľudí aby chodili, mali pripomienky. Administrácia je už celkom na slušnej úrovni, snáď nám ju nikto nehackne :D.

No time, no picture

2007-02-05T21:47:00.000+01:00

Stalo sa to čo sa u mňa stáva často. Nechce sa mi :D. Tento blog chcem udržovať nažive ale musíte si zvyknúť, že písať budem iba keď to na mňa príde. Proste keď bude o čom písať napíšem. Jednoduché nie. Ale budem sa snažiť aby bolo vždy o čom písať, napr. teraz. Videl som film Devil Wears Prada. Čo sa týka komiksu na ktorom "pracujem", tak už som pokročil a kúpil som si Garry's Mod (stál okolo 10 $), a začínam ho oťukávať. Síce je pomenej času, prídem z roboty a som unavený ale ja sa nejako dokopem k všetkému čo chcem docieliť. Konečne niečo stvoriť. Práce na scoclan.net pokračujú celkom dobre, ešte je čo vylepšovať a pridávať do môjho CMS (content managment system) ktorý je mimochodom deravý (bezpečnosť = -1 :D) ale budem sa snažiť ho doladiť do konca. Mimochodom je vo verzii 0.4 zo septembra 2006, doteraz nechápem podľa čoho označujem nové verzie :D. Dnes no picture, snáď nabudúce =D.

29.február

2007-01-30T18:35:00.000+01:00

Dnes kolega pri našej ceste po východnom slovensku (Košice->Prešov->Spišská N. Ves->Gelnica->Košice) nadhodil tému, že ako oslavuje človek, ktorý sa narodil 29. februára narodeniny. Skúste sa nad tým zamyslieť. Čo sa týka môjho života, konečne som dostal chuť na programovanie a pracujem na mojej dlho odkladanej stránke http://www.scoclan.net, zaoberajúca sa tutoriálmi na tvorbu máp a módov do rôznych hier. Čo sa týka hier, začal som hrať jednu takú vtipnú detektívnu adventúru Still Life, v ktorej hrajete za agentku FBI Victoriu. Vtipnými dialógmi sa hra snaží zastrieť kruté vraždy ktoré ma na starosti masový vrah, vy sa ho snažíte vypátrať a dostať. Hra je čisto pointNclick štýl, pekná grafika aj hudba.

Rep batľe with theVLK

2007-01-23T22:31:00.000+01:00

Dnes večer vznikol z nevinnej poézie a s pokecom na ICQ s Vlkom, a vznikol z toho "rap battle" :D. T=tomo V=vlk

T+V:
Mne neprekážajú tvoje ploché nohy Jana,
poď ku mne, kašli na Stana.
To je nový štýl z môjho geta
aha nová obeť ide volá sa Gréta.

T:
Gréta už bola skoro akurát
grcala naokolo ako hulvát
pôjdeme v sobotu na párty veď čo
budeme grcať s ňou no a čo.

V:
Hodíme tiku do tandemu
zle už prišlo každému
striekame lečo striekame čaj
Gréta!ty to pekne utieraj.

T:
Došli sme na párty, bolo fajne
ešte že nám Gréta fajčila tajne,
keby to robila normálne
cítili by sme fatálne.

V:
Sedim tu sám, zhulený z ganje
Gréta? tu si ?zas niekde šlape
je jediná kto sa tu nadrie
chúďa je to, to je jasné.

T:
Gréta drela ako otrok
ale aspoň robí pokrok,
prešľapala celé mesto
topánky jej zmenili miesto.

V:
Neviem načo ti tu trepem básne
Smeješ sa,zdá sa ti to kvasné
Greta,ty ťava, si hluchá?
Si predsa láska moja prvá.

Všetky osoby v tomto príbehu sú vymyslené, akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je čiste náhodná.

Filmz gamez serialz

2007-01-22T20:55:00.000+01:00

Dnes po príchode som prešiel datadisk k hre F.E.A.R. s názvom FEAR:Extraction Point, oproti F.E.A.R. to bol teda slabý odvar. Hororové okamžiky v hre som už očakával dopredu, a koniec bol taký o ničom, že ma to totálne znechutilo, po prejdení som to okamžite vymazal a urobil si tak na disku ďalších 7 GB voľného miesta. Pokúsil som sa zabudnúť na to sklamanie a pozrel si ďalší film v mojej kolekcii Children of Men. Vcelku film bol spracovaný na úrovni, zaoberá sa budúcnosťou (rok 2027), kde ľudia nemôžu mať deti. Ale jedno sa predsa len narodí a hlavný hrdina musí dopraviť matku s nenarodeným dieťaťom do "Human Project", čo je spoločnosť pre záchranu ľudského rodu. Film je z britskej produkcie čo je aj trochu vidno, ale akčné scény ma uchvátili, hlavne scéna s prepadnutím auta v lese a následná naháňačka s motocyklom. Film by som zaradil do kategórie : veľmi dobré, ale pozrieť si to pozriem znova až o pár rokov.

Večer som si pozrel skvelý (dnes samé superlatívy) seriál Dr. House. A samozrejme ako vždy sa teším do postele, zajtra bude v práci určite ťažký deň.

Násobenie

2007-01-18T16:29:00.000+01:00

Máte problémy s násobením, hlavne s veľkými číslami ? Mám pre vás riešenie, teda nie ja ako skôr číňania, ktorý vymysleli zaujímavý spôsob, veď si pozrite priložené video. Skúšal som to s rôznymi číslami a vyšlo mi to stále a ani raz som sa nepomýlil. To by sa dalo machrovať na strednej škole...:D.

Najmänšia stránka na svete

2007-01-17T17:45:00.000+01:00

Dnes mi poslal Vlk po ICQ super link. Najprv som ho prezeral len tak zbežne, až som ho chcel vypnúť ale našiel som tam zopár zaujímavých vecí ako napríklad najmenší PacMan alebo mini galéria obrázkov. Chrípka inak už ustupuje, sem tam sa cítim tak divne (hlavne v robote) ale potom keď prídem domov to prejde. Včera som videl veľmi zaujímavú a zábavnú reláciu s názvom Ventil, v ktorom štyria herci majú 9 minút na prípravu zábavnej scénky ktorej tému určujú diváci prítomný v publiku. Pravdu povediac niečo také som u nás ešte nevidel a musím pochváliť STV :). Čo sa týka práce na komikse tak už na ňom spolupracujem s Orrimom a Vlkom, pričom Orrim má na starosti scenár a Vlk post-úpravu v Photoshope, ja sa zaoberám pózovaním v G-Mode.

Chrípka

2007-01-15T19:55:00.000+01:00

Neznášam chorobu, ako malí som ju sem tam aj mal rád keď som mohol marodiť doma a vylihovať pred telkou, lenže teraz je to iné. Pracovať s horúčkami a tak nie je žiaden med lízať a preto sa teším na 15:30 kedy mi padla a ja sa môžem vydať domov a lahnúť si. Síce len tak bezvládne ležať nedokážem, takže pozerám filmy a môžem len odporúčať film o policajtovi s "opicou" (Bruce Willis) ktorý ma odviesť väzňa 16 blokov od policajnej stanice na súd, kde má svedčiť proti skorumpovaným policajtom.

Druhým filmom je Maximálny limit, hraje Al Pacino, celkom slušný film z prostredia tipovacej spoločnosti, ktorá radí svojim klientom na koho vsadiť.

Sweat water

2007-01-13T00:18:00.000+01:00

Laying on the bed
starring at the floor,
makin all wet
damn close this door.

Door is closed
do you see it?
Yes i supposed
to be clearly.

Damn you layer
why you lay me,
all my shover
is complete dirty.

It is over
can i tell you,
yes i done it
so see you later.

iPhone - revolúcia v telefónoch ?

2007-01-12T19:07:00.000+01:00

Včera som zhliadol jedno predvádzacie video z CES, kde predvádzal Steve Jobs (CEO spoločnosti Apple, inak nepýtajte sa ma čo to znamená CEO to netuším :D) novinku od Apple a to vraj revolučný telefón, ktorý v sebe obsahuje telefón, iPod (prehrávač multimédií) a nejaký to stroj ktorý sa môže pripojiť na internet (pomocou WiFi, Edge, alebo dokonca Bluetooth 2.0). Nechcem tu o ňom písať nejaké preview, alebo niečo podobné len som sa chcel zmieniť, že ma toto zariadenie najprv dosť nadchlo, ale potom vyšla na povrch informácia, ktorá oznamuje že programy do iPhone nebude možné vytvárať, bude ich vyrábať čisto len Apple, čo je dosť odveci. No ale ktovie, možno to je len nejaká novinárska "kačica", alebo výplod nejakého fanatika (Death to all Fanatics :D), ktorý nemá rád Apple a jeho "hračky". Čas ukáže pravdu a my si tu teraz ukážeme ako bude iPhone vyzerať.

Saving private Rayan

2007-01-10T19:00:00.000+01:00

Dnes som dopozeral (znovu) film Zachráňte vojaka Ryana. Teda riadna divočina to bola, veľa krvi, lietajúcich končatín a črevá kde sa len pozriete. Film je celkovo dosť dobre napísaný aj zrežírovaný (Steven Spielberg), ale povedal by som že viac sa mi páčil seriál Band Of Brothers. No ale späť k filmu, páčila sa mi tam jedna postava, sniper (Jackson), veriaci v Boha, ktorý pri zabíjaní recitoval rôzne pasáže z Biblie. Bojové scény boli dosť kvalitne spracované aj čo sa reality týka (aspoň myslím, nikdy som v boji nebol :P), ale ako som už na začiatku napísal je to doslova krvák, nič pre slabšie nátury. Príkladom môže byť hneď prvá bojová scéna z filmu, kde sa americký Rangers vyloďujú na pláži Omaha. Na záver už len dodám určite si to pozrite ak vás bavia takéto filmy z druhej svetovej vojny.

Teória chaosu

2007-01-09T20:55:00.000+01:00

Nebojte sa, nejdem písať žiadne postuláty ani poučky, chcel som vám ukázať jednu peknú vecičku, respektíve demo, ktoré sa vošlo do 64kb, a vyzerá veľmi pekne. Veď demoscéna bola vždy úchvatná. Názov tohoto dema je totiž ChaosTheory, odporúčam pozrieť len z výkonným strojom.

Zaujímavá hra

2007-01-08T19:39:00.000+01:00

Dnes som naďabil na zaujímavú hru, ktorá vraj slúži na cvičenie mozgu, neviem čo je na tom pravdy ale zatiaľ som nahral max. skóre 29 sekúnd (a nejaké drobné), hru môžete nájsť na tejto stránke (kliknite na Jouer, pre štart).

Nedeľná chvílka galérie

2007-01-07T20:02:00.000+01:00

Kto už len môže mať rád nedeľu, ja teda vôbec nie. Mám rád jedine jej doobedie, ale akonáhle sa prenesie do poobedia tak začínam mať taký blbý pocit, nič sa mi nechce, chodím sem tam ako bez duše. Veď zajtra zase do práce, ach ako sa mi nechce, ale treba z niečoho žiť. Dnes večer sa mi ale podarilo niečo vytvoriť v jednom móde pre HL2 s názvom Garry's Mod. Je to taký "sandbox" v ktorom si môžte vytvoriť čo len chcete z modelov hry a využívať jej silné stránky (fyzika, grafika,...).

Príliš tažký DOG

Alyx : "Chceš ma ? ;)"

Tieto obrázky som vymazal ale vďaka Vlkovi som ich získal späť, ešte že som mu ich pred tým poslal :). Inak dnes som narazil na vskutku peknú stránku s názvom SDK-Project. Ktorá sa zaoberá tvorbou módov do HL2 len za pomoci Hammeru, tj. žiadne kódovanie, čisto práca s brushmi a textúrami.

Nový komiks ?

2007-01-06T09:47:00.000+01:00

Včera večer som začal "brainstormovať" (samozrejme som bol sám), a prišiel som na pár zaujímavých nápadov, aspoň čo sa tvorby týka, pretože ma napadali aj rôzne "blbosti" :D. Takže poďme si rozobrať na pár nápadov, hlavne čo sa týka tvorby machinimy do HL2.

Takže na čo som prišiel :
machinima bude neskôr, momentálne rozmýšľam o komikse
bude sa odohrávať v mojom dome, pokúsim sa ho vytvoriť v SourceSDK
začnem svojou izbou :P
potom pokračovať poschodím a prejsť na prízemie, treba si záležať na detailoch
bude to SIT-COM (dúfam :D)

SIT-COM (treba vymyslieť názov) :
osoby a obsadenie :
Rodičia -> Otec (Rod - model Barnyho Calhoun) + Mama (Elma - model Dr. Judith Mossman)

Rod

Elma
Potomkovia -> Dcéra (Maxie - model Alyx), Syn (Ralf - model Barney)

Maxie

Ralf

Domáce zvieratká -> Headcrab (Heady - model Lamara z HL2)

Heady

Tak to je zatiaľ všetko čo ma napadlo, a poviem Vám, ten Brainstorming je dobrá pecka, odporúčam všetkým, ktorý chcú niečo tvoriť :). Keď som toto písal bolo už jedenásť hodín a som bol poriadne unavený, ale chcelo sa mi sadnúť za počítač a začať pracovať na mojom novom projekte, ešte že ma premohla únava lebo by som zase presedel ďalšie hodiny pri počítači a mal by som to obmedzovať, predsa treba si aj oddýchnuť.

Niečo veľmi málo o HL2

2007-01-04T16:47:00.000+01:00

Určite každý z Vás minimálne počul o Gordonovi Freemanovi z hry Half-Life(2) (teda nie že by nebol aj v Half-Life(1) ale momentálne rozprávam o "dvojke).

Sympatický vedec, ktorý sa snaží zachrániť ľudstvo pred mimozemskou rasou Combine (viac o príbehu sa dozviete na stránke o príbehu ktorú preložil Firestoneov team). Výborný príbeh, ktorý autori hry zapracovali do svojho Source "enginu", vďaka ktorému sme si mohli doslova užiť putovanie vysloboditeľa, ako ho nazývajú vojaci z odboja proti Combine. Source engine, ktorý nielenže vyzerá vskutku dobre, ale dokonca v sebe má naprogramovanú fyziku jednotlivých objektov (pripadám si ako keby som nosil drevo do lesa, keď tu píšem o staršej hre - dátum vydania bol 16. novembra 2004). No aby som veľa nepísal (hehe, ironické veď ja ani veľa nepíšem :D) tak si dajme na koniec ešte pár pekných obrázkov.

Teda poviem vám, hľadať pekné obrázky na túto hru je "Pain in the Ass", takže vám už len odporúčam zahrať si to, a taktiež nezabudnite na Half-Life2 : Episode 1, ktorá si myslím že bola ešte lepšia, škoda že taká krátka.

Úvodník

2007-01-04T13:47:00.000+01:00

V prvom rade by som Vás chcel privítať na mojom Blogu, rozhodol som sa ho začať písať, pretože mávam veľa nápadov ale veľmi rýchlo ich zabúdam. Keď som mal menej rokov, tak okolo 12 tak po vzore môjho brata som si začal písať denník. Bohužiaľ som s ním skončil, ani neviem čím to bolo, proste som toho písal menej a menej... Až teraz som si spomenul, veď žijem vo svete techniky, internetu (vďaka Bohu za to, alebo ani nie ?), tak si založím Blog, nejakú takú alternatívu na papierový denník, z rozdielom, že na tento bude mať prístup každý kto naňho narazí. No a týmto chcem poďakovať každému kto sem privíta a zanechá aspoň akú takú stopu svojej existencie v mojom svete. Takže prajem každému príjemné čítanie a keďže máme aj nový rok, všetko dobré, hlavne veľa lásky a trochu života do toho umierania :).